joga
JOGA
Čo je joga a ako nám môže pomôcť ?
Čo je joga a ako nám môže pomôcť ?
Joga je jeden zo šiestich ortodoxných systémov či škôl staroindickej filozofie (tzv. dáršany daršana v sanskrite znamená filozofia). Hlavným cieľom všetkých ľudských skutkov má byť úplné oslobodenie od hmotnej existencie, smrti a narodenia. Dvoma základnými podmienkami tohto oslobodenia sú vairágja (bezžiadostivosť, vzdialenie sa od sveta) a joga (vlastné rozjímanie, zamerané na zastavenie procesov psychického a vedomého života). K prvej vedie presvedčenie o márnosti svetského života, plného zla a utrpenia. Druhá vzniká z presvedčenia o potrebe poznať najvyššiu pravdu – Boha.
Na rozdiel od iných systémov indickej filozofie pokladá joga za mimoriadne dôležité zdokonaľovať telo a zmyslové orgány.zmyslové orgány.
Osem stupňov https://sk.wikipedia.org/wiki/Joga
Pataňdžali spísal ucelený systém ktorý sa nazýva osemstupňová joga – Aštangajoga:
- jama (správne jednanie), sebaovládanie: nenásilie (ahimsa), pravdivosť (satja), nekradnutie (astéja), zdržanlivosť (brahmačarja) a nehromadenie (aparigraha)
- nijama (správne hodnoty), sebavýchova: mentálna a telesná čistota (šaučá), skromnosť a spokojnosť (santóša), disciplína (tapas), vzdelávanie a sebareflexia (svádjaja), oddanosť svojej podstate alebo láska k Bohu (Íšvarapránidhána)
- ásana (sed), čiže rôzne pozície tela, telesné cvičenie spojené zo správnym dýchaním a sústredením sa na jednotlivé časti tela
- pránajáma (ovládanie dýchania)
- pratjahára (ovládanie zmyslov), odtiahnutie mysle od objektov zmyslových orgánov
- dháraná (držanie), koncentrácia – myseľ sústredí svoju pozornosť na jeden predmet pozorovania
- dhjána (meditácia), myseľ nehybne zostáva pri jednom predmete pozorovania – trvalá koncentrácia
- samádhi (zjednotenie mysle) dokonalé pohrúženie, zjednotenie pozorovateľa a pozorovaného predmetu alebo kontemplácia – toto je cieľ všetkých jóg.
Druhy jogy - Podľa druhu človeka hľadajúceho boha existujú viaceré spôsoby / cesty / oblasti jogy, najmä:
- karmajoga (joga nesebeckého konania) – cesta milosrdenstva a dobrých skutkov
- bhaktijoga (joga oddanej lásky k bohu) – cesta lásky obsahujúca oddanosť človeku a ostatným živým tvorom ako smerovanie k Bohu
- krijajoga (joga činu) – cesta pre tých, ktorých priťahujú rituály a náboženská poslušnosť
- džnánajoga (joga intelektuálneho poznania) – táto joga je intelektuálna cesta a preto vyžaduje pochopenie Véd a upanišád.
- sahadža joga (joga spontánnej sebarealizácia)
- marmajoga (joga spojenia biologických rytmov) – v tejto joge sa technicky presne zaujaté pózy vnímajú ako test, pri ktorom dávam svojmu telu šancu sa so mnou rozprávať a pri ktorom si teda stále znova dávam a zodpovedám otázku o zmysle života; predpokladom je pravidelné poddanie sa najhlbším želaniam srdca
- dhanajoga – mentálne meditačné cvičenie
- lajajoga – pokúša sa aktivovať čakry spievaním a recitovaním mantier
- mantrajoga – podobne ako predchádzajúca aktivuje vyššie telo prostredníctvom vibrácií spevu a mantry
- hathajoga (joga duševnej a telesnej harmonizácie; telesná joga) – táto forma je najrozšírenejšia na západe (Európa/USA) a slúži tam najmä na zlepšenie telesného zdravia; je známa najmä prostredníctvom ásany – fyzických cvičení pútajúcich telo k mysli; cieľom je uviesť protikladné sily organizmu do súladu; uplatňuje sa zásada, že sa telo najprv musí zbaviť porúch získaných nesprávnou životosprávou a povrchným dýchaním. Hathajoga disponuje najlepšie prepracovanými cvičebnými zostavami, ktoré prostredníctvom statodynamických činností ovplyvňujú nielen pohybový systém, ale tiež vnútorné orgány a centrálny nervový systém.[1]
- kundalinijoga (joga na spôsobenie stúpania sily kundalini v tele) – toto je cesta pre tých, ktorí sú takí netrpezliví dosiahnuť sámadhí, že pre to ochotne riskujú zničenie svojho fyzického tela; používajú ju mnohí tantristi; dnešným predstaviteľom je jogín Bhadžan
- rádžajoga (k oslobodeniu vedúca joga celistvosti; kráľovská joga) – zhŕňa všetky menované jogy pri hľadaní osvietenia
CvičeniaJóga sa cvičí rôznymi spôsobmi, v závislosti od typu školy a pripravenosti žiakov. Cvičenia jogy v zásade majú celostný prístup, ktorý má dostať telo, ducha a dušu súčasne do súladu. Na typickej vyučovacej hodine sa na tento účel používajú krije (rad cvičení) so statickými i dynamickými ásanami, spojené s fázami hlbokého uvoľnenia. Spravidla po úvodnom rozvičení sa pridávajú dychové cvičenia, koncentrácia a meditácie.
Komentáre
Zverejnenie komentára